V našom svete sa ľudia narodia, rastú, stanú sa dospelými, učia sa na vlastných chybách, poprípade sledujú a učia sa na chybách svojich rodičoch a súrodencoch... keď sa sami naučia, ako chyby nerobiť (pritom ich narobia viac než dosť, ale úplne iných), stanú sa zrelými ľuďmi, ktorí dokážu dať život a dušu ďalšiemu človeku. Potom zostarneme a zomrieme. V takom svete žijeme, či sa nám to páči alebo nie.
Mnoho ľudí verí na všetko možné i nemožné, na anjelov, duchov, víly, čudné stvorenia z inej planéty, alebo iného sveta, ktorí nás denno denne zachraňujú a robia naše životy krajšími. Aj vy sa isto oýtate sami seba, či niečo také jestvuje, či nad vami niekto stojí, keď prechádzate cez cestu a tesne vás minie kamión... Život nám do cesty kladie veľa krížov, ktoré treba preniesť, občas nás učí, ako byť neviditeľní, aby sme mohli potichu trpieť ukrytí v kúte, a potom sa preberieme a nájdeme sa o kus ďalej. Prekonávať prekážky je to najhoršie...
